Od narodenia Bohumila Hrabala, jedného z najvýznamnejších českých
spisovateľov 20. storočia, uplynie vo štvrtok 28. marca 110 rokov.
Bohumil Hrabal, rodným menom Bohumil František Kilian, sa narodil 28.
marca 1914 v Žideniciach, od roku 1990 mestská časť Brna, ale detstvo
prežil v mestečkách Polná a Nymburk, kde aj zmaturoval. Pestrý život
nymburského pivovaru, živelný strýko Pepin (Josef Hrabal, brat
Hrabalovho adoptívneho otca) a jeho nekonečný vodopád príbehov boli prvé
zdroje inšpirácie budúceho spisovateľa.
Priezvisko Kilian mal po matke, ktorá sa v roku 1916 vydala za Františka
Hrabala, hlavného účtovníka v mestskom pivovare Polná a ten súhlasil,
aby jej syn mohol používať priezvisko Hrabal.
Hrabalovo štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej (UK) v Prahe
predčasne ukončilo uzavretie českých vysokých škôl nemeckou okupačnou
správou v roku 1939. Na živobytie si preto zarábal ako úradník, robotník
či výpravca na železnici. Po druhej svetovej vojne síce dokončil
štúdium práva, ale nikdy sa mu nevenoval. Od študentských čias bola
totiž Hrabalovou vášňou literatúra.
Predtým ako sa jej začal od roku 1963 profesionálne venovať, pracoval
ako obchodný cestujúci, robotník v kladnianskych oceliarňach, balič
papiera v zberných surovinách alebo tiež ako kulisár v pražskom Divadle
S. K. Neumanna. Všetky tieto povojnové zamestnania sa stali tiež zdrojom
inšpirácie jeho próz a básní.
Prvé Hrabalove básne vyšli knižne v zbierke s názvom Ztracená ulička,
ale v dôsledku komunistického februárového prevratu z roku 1948 bol celý
náklad zlikvidovaný. Verše písané pred a krátko po druhej svetovej
vojne ovplyvnené poetizmom a surrealizmom tak vyšli až v roku 1991 v
zbierkach Básnění a Židovský svícen. V roku 1956 v prílohe časopisu
Zprávy Spolku českých bibliofilů boli publikované Hrabalove Hovory lidí a
niekoľko ďalších poviedok.
Knižne debutoval v roku 1963 vo veku 49 rokov, keď mu vyšiel poviedkový
súbor s názvom Perličky na dně. Značný pozitívny čitateľský ohlas knihy
urýchlil vydávanie aj ďalších diel ako Pábitelé (1964) či Taneční hodiny
pro starší a pokročilé (1964), v ktorých v jednej dlhej vete strýko
Pepin prerozprával svoje životné a milostné skúsenosti.
V roku 1965 vyšla Hrabalova novela Ostře sledované vlaky, ktorú do
filmovej podoby spracoval Jiří Menzel a snímka bola v roku 1968 ocenená
Oscarom. V hlavnej úlohe sa predstavil český spevák Václav Neckář.
Aj nasledujúcu Hrabalovu prozaickú knihu Inzerát na dům, ve kterém už
nechci bydlet (1965) sfilmoval v roku 1969 Menzel. Vznikla snímka
Skřívaci na niti a v hlavnej úlohe sa opäť predstavil Václav Neckář
spolu s Vlastimilom Brodským, Leošom Suchařípom či Evženom Jegorovom,
ktorí stvárnili "buržoázne živly" preradené do priemyselnej výroby. Film
sa však ocitol na 20 rokov v trezore.
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a nasledujúcom
období normalizácie nesmel Hrabal určitý čas publikovať. Písať však
neprestal a zo 70. rokov 20. storočia pochádzajú ďalšie významné diela
ako román Obsluhoval jsem anglického krále zobrazujúci vzostup a pád
pražského čašníka a hoteliera na pozadí spoločensko-politických zmien
prvej polovice 20. storočia, ale aj prózy Postřižiny (1976),
Krasosmutnění (1979) a Harlekýnovy miliony (1981).
Prvé dve diela sa opäť dočkali úspešného filmového spracovania, ktorého
sa ujal Hrabalov dvorný režisér Menzel. Práve Postřižiny (1980) s Jiřím
Schmitzerom a Magdou Vášáryovou v hlavných úlohách zachytávajú svet
Hrabalovho detstva. Menzel v roku 1983 nakrútil na základe Hrabolových
poviedok aj ďalší divácky obľúbený film Slavnosti sněženek.
Z tohto obdobia pochádza aj Hrabalova novela Něžný barbar, ktorá
literárnou spomienkou na nekonformného českého výtvarníka Vladimíra
Boudníka. V roku 1989 previedol prózu do rovnomennej filmovej podoby
Petr Koliha a Boudníka stvárnil Bolek Polívka.
V 70. rokoch minulého storočia napísal Hrabal aj svoju známu prózu
Příliš hlučná samota, ktorú svetová kritika zaradila medzi 20
najvýraznejších literárnych počinov 20. storočia. Aj táto próza sa stala
predlohou k filmu Příliš hlučná samota režisérky Věry Caisovej. Hlavnú
postavu baliča papiera v zberných surovinách, pábitela Hanťu, stvárnil
svetoznámy francúzsky herec Philippe Noiret.
Bohumil Hrabal zomrel 3. februára 1997 po páde z okna pražskej nemocnice
Na Bulovce. Úmrtie spisovateľa sprevádzali dohady, podľa oficiálnej
správy išlo o nešťastnú nehodu pri kŕmení holubov.